niekto tam vonku

Kde bolo, tam bolo, raz jedno Slovensko a na tom slovensko ti je jedno mesto a v tom meste sa odohrávajú naše príbehy *** - A naše výherné čísla sú... - oznamoval švihácky moderátor, akoby len pre ňu, akoby vedel že paní Silvia T. sedí nalepená na obrazovke malého televízora, v obodratej sukni a s veľkými lesklímy očami, veriac že ona, ONA zvíťazí. - 4,5,12...- na obrazovke sa objavila tabuľka čísel -30 a 21! Blahoprajeme výhercom!- šarmatne a s úsmevom dodal moderátor. Pani silvii T. zhasli oči ako vypálena žiarovka. Jej malý syn Adamko stál vo svojom smiešnom modrom oblečku, očividne obnosenom, a stál vo dverách a veľkými očami sledoval mamu. Niečo bolo zle. Nevedel čo.- Zle je?- povedal smiešnym detským prízvukom. - Nie,bude lepšie- Zadržiavajuc slzy sa mu prihovorila. jedna slza sa jej zákerne kutúľala po líci. Zotrela ju. nemôže si dovoliť plač. Nie pred synom. adamko stále stál vo dverách. potom sa rozhodol. Urobil krok,malý opatrný nemotorný. Druhý istejší lepší. Tretí skoro až nemožne obratný. Silvia sa rozplakala. Tvár jej klesla do dlaní. Adamko sa zastavil. od mamy ho delily dva kroky, ale strácal balanc. krok a pád. Matka ho zachránila pred istou boľačkou. Stále plakala. Jej jediný syn urobil svoje prvé kroky v polorozpadnutom byte a pred plačúcou matkou. Sila tohto poznaju ju udrela do pŕs ako ľadová voda. Toto nechcela. Toto nie... Krátky úryvok dúfam sa páčilo